Category: Láska

Požičali sme si toto mesto. Prenajali sme si ho za pár pekných slov, ktoré o ňom občas dakomu povieme. Že Praha je krásna. Stará, vznešená, tak trochu stratená. Ako stará dáma v cukrárni, popíjajúca grog, ktorá chodí stále vystretá a nikdy nezačne smrdieť, pretože to tak proste je, pretože to má v DNA. Praha je jeden z našich nájomných domov.… Continue reading Nájom →

Včera bol najdepresívnejší deň v roku. Pripadá vždy na tretí januárový pondelok. Neviem, kto v sebe nabral toľko trúfalosti, aby vyhlásil podobnú udalosť. Najskôr niekto, kto má na svedomí také obskurnosti ako kalendáre s mačacími menami. Alebo tie smiešne pseudomotivačné drísty na čajových vrecúškach. Nikdy sa nevzdávaj... Niečo však na tom bude. Tretí januárový pondelok… Continue reading Najdepresívnejší deň v roku →

Stretnúť ťa po toľkých rokoch - to je ako stretnúť po toľkých rokoch samú seba. V pamäti mi zostalo veselé chlapča a teraz tu, oproti mne, sedí to isté telo, trochu viac sa hrbí, tvár paralyzoval smútok a zlé skúsenosti so ženami - sklamanie tohto druhu ryje doprostred čela vrásku nezameniteľného tvaru, spoznám ju už… Continue reading Stretnutie →

Bežím taký svoj introvertný maratón. Bratiska v noci, obalená alobalom, nevie, že keď zaspí, že mi zosunie hlavu na rameno ako mŕtve vtáča, že jej z pootvorených úst vytečie slina do môjho lona. Budem jej ískať vlasy. Vychovala ma, budeme spolu v dobrom aj zlom. Ten ročný románik s Českom mi hádam odpustí. Ten celoživotný… Continue reading Beh →

a) Ľudia nie sú pokusné králiky. b) Nikdy sa netvár, že miluješ niekoho, koho nemiluješ. c) Nechci po nikom, aby ťa miloval, pokiaľ ťa nemiluje. d) Ľudia sú fajn, väčšinou zaujímaví a niektorým sa dokonca lesknú oči. e) Ľudia, ktorí nemajú radi zvieratá, nemajú radi ani ľudí. f) Ľudia, ktorí nemajú radi ľudí, majú v… Continue reading Pár myšlienok v predspánkovej fáze →

Tá kniha o bohu sa ku mne dostala od dievčaťa, ktoré skončilo v cvokhause. Ťažko povedať, či sa zbláznila pre to, že jej boh zjavil svoju láskavú tvár, alebo preto, že jej - práve naopak - nezjavil vôbec nič. Ale tá kniha nemohla byť príčinou. Chcem povedať, že by bolo zvláštne, keby áno, pretože bola… Continue reading O bohu, knihe a (zase raz) o blázinci →

Mám dve babky. Jedna ešte žije, tá druhá zomrela pár dní pred tým, než som prišla na svet. Občas ju cítim na dlaniach, väčšinou keď idem spať. Dáva na mňa pozor. Ani jedna z mojich starých mám v sebe nezavraždila bohyňu zmyselnosti. Duch Afrodity zotrváva aj v pokročilom veku prestupujúc telo niekoľkonásobne - rozmerom, hmotnosťou,… Continue reading O zmyselnosti →

Japonský turista v miernom úklone si v Cafe Piano objednáva maslový croissant. My sme si dali dve kapučína a sadli si do parku patriacemu bežcom - všetci tu behajú alebo aspoň rýchlo chodia, my len sedíme a máme tu plastovú misu s ananásom, dve žemle s vajcom, banánové kekse a kešu orechy. Je tu nekonečné… Continue reading Berlínsky múr →

Je to niečím v tvojej chôdzi. Je to tajomstvo, ktoré nechcem vysloviť, pretože by prestalo existovať. Je to vecou tvojich šiat, toho, ako ich máš pokrčené na stehnách a na zadku. Je to o tom, ako pristupuješ k svojej menštruácií. Že ženská krv je posvätná. Raz to zistíme všetky. Iné dievčatá sa lopotia v posilňovniach,… Continue reading Óda na Teba →

Klára si vytvorila škálu, aby sa lepšie orientovala vo svojom vnútri. Vďaka tejto mierke sa dokázala ako-tak vyznať v tom čo cítila, čo si myslela, ako prežívala svet okolo seba a svet v sebe. Inšpirovala ju k tomu kniha “Depresia a cesty k uzdraveniu”, ktorú čítala počas zimného semestra v jednom nemenovanom meste, ktoré nedokázala… Continue reading Klára, Rispen a desať dní →