Nájom

Požičali sme si toto mesto. Prenajali sme si ho za pár pekných slov, ktoré o ňom občas dakomu povieme. Že Praha je krásna. Stará, vznešená, tak trochu stratená. Ako stará dáma v cukrárni, popíjajúca grog, ktorá chodí stále vystretá a nikdy nezačne smrdieť, pretože to tak proste je, pretože to má v DNA. Praha je jeden z našich nájomných domov.… Continue reading Nájom

Najdepresívnejší deň v roku

Včera bol najdepresívnejší deň v roku. Pripadá vždy na tretí januárový pondelok. Neviem, kto v sebe nabral toľko trúfalosti, aby vyhlásil podobnú udalosť. Najskôr niekto, kto má na svedomí také obskurnosti ako kalendáre s mačacími menami. Alebo tie smiešne pseudomotivačné drísty na čajových vrecúškach. Nikdy sa nevzdávaj... Niečo však na tom bude. Tretí januárový pondelok… Continue reading Najdepresívnejší deň v roku

Pár myšlienok v predspánkovej fáze

a) Ľudia nie sú pokusné králiky. b) Nikdy sa netvár, že miluješ niekoho, koho nemiluješ. c) Nechci po nikom, aby ťa miloval, pokiaľ ťa nemiluje. d) Ľudia sú fajn, väčšinou zaujímaví a niektorým sa dokonca lesknú oči. e) Ľudia, ktorí nemajú radi zvieratá, nemajú radi ani ľudí. f) Ľudia, ktorí nemajú radi ľudí, majú v… Continue reading Pár myšlienok v predspánkovej fáze

O bohu, knihe a (zase raz) o blázinci

Tá kniha o bohu sa ku mne dostala od dievčaťa, ktoré skončilo v cvokhause. Ťažko povedať, či sa zbláznila pre to, že jej boh zjavil svoju láskavú tvár, alebo preto, že jej - práve naopak - nezjavil vôbec nič. Ale tá kniha nemohla byť príčinou. Chcem povedať, že by bolo zvláštne, keby áno, pretože bola… Continue reading O bohu, knihe a (zase raz) o blázinci

Klára, Rispen a desať dní

Klára si vytvorila škálu, aby sa lepšie orientovala vo svojom vnútri. Vďaka tejto mierke sa dokázala ako-tak vyznať v tom čo cítila, čo si myslela, ako prežívala svet okolo seba a svet v sebe. Inšpirovala ju k tomu kniha “Depresia a cesty k uzdraveniu”, ktorú čítala počas zimného semestra v jednom nemenovanom meste, ktoré nedokázala… Continue reading Klára, Rispen a desať dní