Category: Láska

Chcela by som to zjednodušiť, pretože to komplikujem. Dizajn blogu, ktorý sa buď hrá na to, že je múdrejší, alebo na to, že je hlúpejší, než v skutočnosti je. Tiež svoje myšlienky, myšlienky o bezpodmienečnej láske. Chcela by som sa jej naučiť práve tam, kde sa učia všetky dôležité veci. Pri Dunaji, s Ahoy café… Continue reading Jednoducho →

Jemné prázdno, ktoré zaplnili moje kolegyne oblečením, ktoré už nechcú, no mne urobilo obrovskú radosť. Spomienka na hračkárstvo na Krížnej, v ktorom mi mama kúpila plyšového hada - škrtiča. Staša, ktorá mi poslala článok, v ktorom sa písalo, že štatisticky je najviac vrahov narodených v máji. Peter, ktorý si vrazil vidličku do čela, vraj omylom,… Continue reading Valentín + Inzulín →

Po ťažkom dni sa zvaliť na dvere požičaného bytu, objať ho, vdýchnuť ho, pohladiť ho očami. Ako dlho som ťa hľadala, zadávala dátum svojho narodenia do súradníc navigácií v naivnej viere, že sa zjavíš ako stigma, koľké roky som ťa kreslila po zdrapoch papiera, skladala o tebe básne - o tebe, miesto, v ktorom je… Continue reading Posledný deň v roku →

V byte samé otcove gitary, mamina bipolárka a umelé kožušiny rozhádzané na zemi. V hlave rokenrol a v ušiach znelka Rádia Rock FM. Šíri sa z nekonečne drahej veže v obývačke a hovorí nám, kedy je čas jesť. Ozýva sa to vo všetkých troch ako spomienka na niečo trápne. Nevieme to vytesniť. Chceme to prežiť… Continue reading Free jazz + heavymetal →

Slnko svieti unavene a ja mu nemôžem nič vyčítať, pretože tiež spím - ešte k tomu počas chôdze a s otvorenými očami. To je august. Tupé uhly svetla odkrajujú z posledných teplých dní ako z maslového koláča a mne sa nedá nemať existenciálnu úzkosť. August! Vykríknem sama sebe do pľúc. Ono sa to nezdá, ale… Continue reading Večná Sláva →

Keď som bezradná, pokúšam sa o návrat do detstva. Nie len preto, že deti toho vedia oveľa viac, než dospelí, ale najmä preto, že to vedia celou svojou podstatou, nie iba hlavami. Deti vedia byť síce svine najsvinskejšie, ale stále majú prístup k niečomu, o čom sa dospelým môže akurát tak snívať. Deti väčšinou tušia,… Continue reading Najlepšia kamoška →

Som smutnejšia než júnové Brno v sobotu o štvrtej poobede. A naozaj by som chcela napísať, že som ľahká, nežná, pokojná a pražská ako jar. Ale jar už neexistuje. Možno zčasti aj preto, že Andrej Babiš zúbožil svojimi debilnými nápadmi s repkou všetku českú pôdu. Že zahubil včely, morálku, poslednú nádej na dobré meno Slovákov… Continue reading Pravá bohemisféra →

Práve prichádzame do najzmoknutejšej krajiny sveta. Ťažké, napité konáre stromov sa ohýbajú až k zemi a odtiene i odlesky fialovej, čo sú všade vôkol, voláme s Ivanou mauve. Vždy, keď nájdeme v drogérke rúž v odtieňoch hnedo-sivo-lilavo-ružovej, teda mauve, tak si taký kúpime, aj keď ich má každá doma najmenej tristo. Ale kto by nechcel… Continue reading Mauveové všetko →

Štvrťstoročie dozadu. Dotýkam sa tvojich gaštanových vlasov. Ako slepé šteňa hľadám prsník a túžim z neho vysať každý atóm teba. Tvoju múdrosť, tvoj temperament, tvoj zákerný pohľad, za ktorý by ťa v stredoveku upálili na hranici. Poviem ti, že ťa milujem, aj keď ešte neviem rozprávať. Milujem ťa, cítim, a dívam sa, ako vyplazuješ špičku… Continue reading Milujem ťa →

Mám rada dni, kedy mi veci dávajú zmysel. Tak nejak prirodzene. Napríklad že jedna a jedna sú dve a že keď do žltej kvapnem trochu červenej, že z toho bude sýta oranžová a ja budem môcť kresliť kade-tade pomarančové slnká okolo ktorých sa bude točiť celý môj svet. A ten svet bude bezpečný a jemný. Vlnená deka, na ktorej poletíš kam… Continue reading Piña colada →