Jakubák

Keď prechádzam Jakubákom Sťaby ktosi penetrákom Omietol mi všetky diery Na srdci aj na pancieri. Tam, kde dlane chrúmu lístie, Zvýsknem zrazu - Bože, Kriste! Prečo si skôr nedal znať, Že smiem chodiť po rukách? Oknom nežné slnečnice Bozkajú ma v teplé líce, Prebudia nás, tvrdé hlavy, Do pokojnej morskej vlahy. Kto iný než tvoje… Continue reading Jakubák

Laskonka

Všetko je tak krásne krehké ako biela laskonka, iba jemné cesto z peny tíško praská na podnebí a letmý stisk spodnej pery rozdrví ma na vietor. Všetko je tak strašne krehké, belasé a jasné črepy, ktoré si tak smiešne šetríš na to známe vzducho-drvenie, duševné seba-trýznenie. Laskonka, Makrónka, Láskonka, Veď láska je sladká, láska je… Continue reading Laskonka

Vždy

Vždy sa môžeš ponoriť do kníh. Plávať medzi olovenými písmenami a byť ľahká ako láska. Keď bude vonku zúriť vojna, Máš sa kam skryť, zaryť - nechty do perín, Uspať sa plynom slov - Viet - Vzduchom v odsekoch - Vo všetkých tých sklenených pokusoch o bdelosť.

Strechy

Mokré strechy sú sladký prepych. Pre nás plachých. Ospalých.   Prísľub nehy dá Vôňa vlahy. Uspí Mŕtve brehy dní.   Keď sa zmením Na oblaky Do spánkov ti Naprším.   Ťažký zlozvyk otroka, zaľúbiť sa do mrakov.   Skĺznem po nich do krajín, kde prší sto dní do roka.