Jednoducho

Chcela by som to zjednodušiť, pretože to komplikujem. Dizajn blogu, ktorý sa buď hrá na to, že je múdrejší, alebo na to, že je hlúpejší, než v skutočnosti je. Tiež svoje myšlienky, myšlienky o bezpodmienečnej láske. Chcela by som sa jej naučiť práve tam, kde sa učia všetky dôležité veci. Pri Dunaji, s Ahoy café za riťou. Naučiť sa jej jednoducho a mohlo by to pokojne trvať celé roky. Vraj sa to už niekomu niekde podarilo a vraj je to ako znova vidieť, ale tak naozaj vidieť, so zrakom čistým od všetkého, čo ho špiní. Je to vraj ako necítiť zlosť, hnev, žiarlivosť, ale ani eufóriu, šialenú zamilovanosť a všetko prehnané a umelé – alebo to všetko hoci aj cítiť, ale vedieť, so zrakom čistým od všetkého, čo ho špiní, že za tým všetkým nie je nič iné, než smútok, smútok za prostou blízkosťou, smútok, že už aj sami od seba sme ďaleko, smútok pionierských táborov. Smútok z toho, že klameme samých seba, a smútok z toho, že v tom pokračujeme aj dlho po tom, čo na to prídeme.

Chcela by som sa tlačiť v aute s ľuďmi, ktorí sú mi príjemní. Mať ich zadky nalepené na tom mojom. Chcela by som sa s tými ľuďmi smiať, lebo smiech je tá najjednoduchšia vec, akú kto kedy vynašiel, a čo je jednoduché, to je čisté, a čo je čisté, to čistí zrak od všetkého, čo ho špiní. Alebo len tak piť pivo v nejakej praobyčajnej krčme pri Tančícím domě, tam za rohom, veď vieš kde. Hádzať do Vltavy žabky, baliť si cigarety mokrými prstami a čakať na niečo a nikdy sa nedočkať a potom ísť domov. Alebo k Ivane. Ale to je vlastne jedno a to isté.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s