Vrieskareň

Vrieskareň do každého mesta! Čo do mesta – do každej mestskej časti! Alebo nie, ešte lepšie, mám to! Vrieskareň na každú ulicu! Nie, nie… Najlepšie to bude takto: vrieskareň do každej práce, vrieskareň do každej rodiny, vrieskareň do každej obývačky!

Vidím to takto. Nejako sme sa precivilizovali. Dokonca dobrovoľne. Navliekli sme sa do pekných kockovaných košieľ a naučili sa, ako manipulovať náladu sileným úsmevom. Vieme, ako zatajiť zmrzačené časti našich osobností a neukázať ich svetu, no za to nevieme, ako plakať. Ovládli sme umenie zahrabať svoje strachy a traumy pod čiernu zem a pôsobiť SPRÁVNE. Väčšinu času sme ako také vlažné vifonky. Učlovečili sme sa a ide nám to parádne. Až tak skvele, že keď príde pud, emócia, hysák, záchvat – volajte si to, ako chcete – v tom momente stávame sa… Stelesnením bezradnosti.

Predstavte si niečo ako telefónnu búdku – viem, dnes už nikde takmer žiadne nie sú a vystriedali ich zhrbení zombíci čumiaci do svojich múdrych telefónov – no skúste si predsalen spomenúť… Áno, mám na mysli presne tie plechové kabínky s telefónom, slúchadlom a, keď ste mali šťastie, aj s hrubým žltým telefónnym zoznamom zavesenom na reťazi. No, a podobne ako telefónna búdka by vyzerala vrieskareň, akurát s tým rozdielom, že by sa do nej dalo v prípade núdze bezpečne zamknúť, bola by nepriehľadná a zvnútra odhlučnená, vystlaná tým najkvalitnejším zvukotesným molitanom, ktorý neprepustí nič. A keď hovorím nič, tak tým myslím nič. Vo vnútri by svietil neónový nápis Som tu pre teba.

Keď by to na vás prišlo, keď by vás oblial pot, začali sa vám triasť kolená a zúžilo sa hrdlo, jednoducho by ste vošli do najbližšej vrieskarne a vrieskali. Dostali to všetko zo seba von. Mohli by ste kričať, plakať, ručať, trucovať, rozhadzovať rukami, dupať a trhať si vlasy. Hulákať všetky vulgarizmy, ziapať na lásky, ktoré vám neopätovali cit, revať a bliakať za všetky zrady sveta. Trieskať si hlavu za všetko, čo ste pokazili, trieskať päsťami do stien za všetko, čo pokazili iní. Na mňa to príde tak raz za rok. A vtedy nemám kam ísť. V lesoch sú psíčkari, doma spolubývajúci, na uliciach vlažné vifonky a v parkoch sa stále niekto prechádza. Dokonca ani v práci nemám kde zaliezť. V jednej zasadačke sa v takých chvíľach spravidla telefonuje, na hajzli vždy niekto akurát serie a v kuchynke dakto zaberá priestor svojimi zbytočnými pohybmi. Zostáva tak jediné – vypustiť desať percent – už aj to vám dakto z kolegov ponúka xanax – a zvyšok prehltnúť a nosiť v brušnej dutine až do príchodu ďalšieho duševného mizerére.

Naučili sme sa, že mať zlé pocity je zlé. Samozrejme, že sa v takomto nastavení potom nedostavujú ani emócie dobré a príjemné. Ako by aj mohli prísť, keď sme sa zo strachu a nevedomosti vypli a ideme na autopilota? Práca, domov, samota a s ňou myšlienky na ideálny, no nereálny vzťah, v ktorom si celé dni mažeme medové motúzy okolo huby a veľa sa smejeme… Jasné, že sme všetci alkoholici, gambleri, závisláci na práci, stratené deti, ktoré by si za pohladenie po chrbátiku polámali obe ruky. Neurotici, blázni, večne nespokojní frfľoši. Veď sme opustili sami seba.

Vrieskareň do každej rodiny. Dať to všetko zo seba tak, ako treba. Telo nám samé povie, kedy potrebuje močiť, kedy má hlad a kedy je preťažené, tak prečo určovať duši, kedy sa má, či nemá, rozložiť na kocky? Veď to vie sama najlepšie. A my máme vtedy urobiť iba jediné. Dať jej na to priestor a dovoliť jej robiť všetko, čo potrebuje.

Postaviť jej jednu vrieskareň. Natrieť ju zvonka svojou obľúbenou farbou. Moja by bola tmavozelená metalízová, ako nočný les na odľahlom mieste, v ktorom si spomeniem, že mi nad hlavou deň čo deň vybuchujú hviezdy už niekoľko miliárd rokov.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s