Milujem ťa

Štvrťstoročie dozadu. Dotýkam sa tvojich gaštanových vlasov. Ako slepé šteňa hľadám prsník a túžim z neho vysať každý atóm teba. Tvoju múdrosť, tvoj temperament, tvoj zákerný pohľad, za ktorý by ťa v stredoveku upálili na hranici. Poviem ti, že ťa milujem, aj keď ešte neviem rozprávať.

Milujem ťa, cítim, a dívam sa, ako vyplazuješ špičku jazyka, keď v dielni chystáš drevo na zajtra. Sledujem, ako si utieraš špinavé ruky do deravej kockovanej košele a žasnem nad tým, že si veľký ako hora. To najskôr preto, aby som sa do teba mohla skryť, keď budú vonku zúriť vojny a nepokoje. Si ten najtrpezlivejší neurotik pod slnkom. Teším sa, že raz budem celkom ako ty.

Trasie sa mi žalúdok a mám spotené pazuchy. Ešteže nemám tvár posiatu jebákmi, pomyslím si. Zato ma dospievanie potrápilo mokrými mapami siahajúcimi od pŕs až k bokom plochým ako lata. Keď mi napíšeš esemesku v ktorej je otáznik a nič viac, zvresknem od radosti. Žobrem otca o kredit, aby som ti mohla HNEĎ ODPÍSAŤ. V tomto veku ešte neviem, ako sa hrajú dospelácke hry na nezáujem.

Dáš mi prvú pusu na križovatke medzi bytmi šialených mačacích žien a cestou, po ktorej jazdia traktory s opitými chlapmi. Tri, dva, jedna… Bam! Buchne sopka Krakatoa. Obloha zozelená, zoxiduje ako medené strechy kostolov po rokoch, a všetko stíchne. Prestanem sa potiť.

Milujem Ťa – kričala som na Tomáša, Braňa, Erika, Michala aj Alexa a je tak trochu smutné a tak trochu smiešne, že moje kamošky si namiesto vykrikovania robia čiarky na poslednú stránku zápisníka. Povedala som si, že prestanem mrhať slovom Milujem. A tiež slovom Ťa. A tiež zbytočnými čiarkami. Zabudla som už takmer na všetkých.

Milujem Ťa, hovorievala som krémešom a tvarohovým koláčom.

Milujem ťa, hovorila som práci, ktorá ma mala rozptýliť od precpávania sa sladkosťami.

Potom bolo dlho ticho. Chceli sme sa pozrieť na hviezdy, ale ten sopečný prach bol hustý ako zelená smotana.

V roku 2026 ti budem rozprávať samé blbosti a vzdám sa nároku na dokonalosť. Večer sa vyberieme na ryby, keď sa nám bude chcieť, a ak nie, nevyberieme sa nikam. A zajtra zasadíme ríbezľový ker. A o dva týždne urobíme z lesných jahôd džemy a všetky ich zjeme. Budeme tancovať salsu a budeme to robiť zle. Keď budem ležať s chrípkou, prečítaš mi zo sprostej knižky sprosté vtipy. Ja na tebe potrénujem relaxačné techniky, pretože som sľúbila bohu aj sebe, že sa v budúcom živote stanem psychiatričkou. S vážnou tvárou ti poviem – uvoľni sa, nááádych… Bude to trochu smiešne, ale nič sa nedá robiť – akurát som sa totiž vzdala svojho nároku na dokonalosť.

Včera v noci mi napadlo, že láska je ako zaspávanie. Čím viac sa snažíme, tým ťažšie nám to ide.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s