O ženách a o mužoch

Moja mama hovorila, že muži sú ako choré kone a potom ešte hovorila, že to nejde ani s nimi, ani bez nich.

Ja si mužov nekonečne vážim a vidno to aj na mojich pohyboch či gestách.

Nohy a chôdzu mám po otcovi. Po mame mám vraj oči. To je super, lebo ona ich mala pekelné a bolo v nich sto hĺbok.

Po koncerte v Trnave mi jeden chlapík povedal, že to nečakal. Že ho to prekvapilo. Žena za bicími. Chcela som zavtipkovať, že bubny sa predsa zo všetkých nástrojov najviac podobajú elektrickej dvojplatničke.

Ale variť milujem, hlavne teriyaki baklažán s čiernym sezamom. A milujem, keď môžem muža nakŕmiť a dať mu pocit domova. Milujem nosiť rúž v odtieňoch červených ríbezlí a cítim sa pekná, keď mi vietor rozfúka vlasy. Je za tým čosi zvláštne archetypálne a nepotrebujem s tým bojovať. Som vlastne veľmi typická a tradičná žena.

Napriek tomu mi moja suseda raz vykričala, že som mužatka.

Na kamarátovej svadbe som pri tanci chytila Andreja pod pás a vláčila ho parketom, až mi povedal – veď ty ma vedieš ako muž!

To sú zmätky.

Žena aj muž možno nie sú nič viac, než pojmy či konštrukty kultúry, v ktorej žijeme. Sú akousi dohodou, ktorú dodržiavame, aby sme sa lepšie orientovali v tomto blázinci, aby sme sa tu nepozabíjali. Aby sme si určili čo najzrozumiteľnejšie pravidlá hry.

Niektorí sa idú posrať pri každej sebamenšej výchylke. Nevedia improvizovať a užívať si nevyspytateľnosť a živelnosť hier, vzrušenie z nového a neznámeho. Chcú pevné pravidlá a za ich porušenie žiadajú trest smrti. Chcú tradičnú rodinu, no občas mám pocit, že najskôr preto, že im samotným taká rodina v ranom detstve chýbala. Vtedy neviem, či je vo veci celospoločenský záujem, alebo osobná frustrácia.

Je nekonečne tradičné ošukať nespočetné množstvo pipiek z Tinderu a keď sa nedarí, zaplatiť si prostitútku.

Áno, to si urobil a áno, hlboko to odsudzujem.

To je niečo ako prvá priečka v tradičnej morálnej hitparáde v akomsi pofidérnom lokálnom internetovom rádiu.

Tlieskam ti a všimnem si, že zase sedím ako chlap.

Ach, bože.

Vypučené brucho a nohy od seba – videli by ste mi až do mozgu.

Na koncerte v Bratislave za mnou prišli dve osemnásťročné dievčatá a povedali mi, že ma milujú. Že keď hrám, tak metám hlavou a že je to super. Spýtala som sa ich, prečo aj ony nehrajú na nejaký hudobný nástroj. Povedali mi, že preto, lebo sú nemehlá.

Rozmýšľam, prečo 90% mojich kamarátov-chlapcov hrá na gitaru, basu, či klavír, aj napriek tomu, že sú nemehlá.

Čo má spoločné nórska a africká žena? Myslím v správaní, vo zvykoch, v temperamente, v tanci – nie v ich biologickej výbave a fyzickej konštrukcii. V tom sú jedno a to isté.

Ale sme ľudia a nie zvieratká, vieš? Skús sa nad tým zamyslieť.

A čo má spoločné Mišo, ktorý mi sám od seba odnesie nákup z obchodu a Janko, ktorý ma, stratený vo svojom snovom opare, požiada, aby som mu vláčila batoh, lebo je vraj priťažký?

Môj dedko mi raz povedal – Karolína, to je taká škoda, že ste zahodili to svoje čaro vo viere, že musíte byť dobré.

Tak dlho nám trepali do hláv poslušnosť, až sme naozaj skrotli. Nie je to nič, čo by ti bolo dané, ver mi.

Poslušným ľuďom sa žije dobre (ja osobne však o takýto druh príjemnosti nestojím) ale má to dva háčiky – po prvé je to nuda a po druhé, nič nové nezistíš.

Pevne dané pravidlá hry, vychodená cestička, už teraz vieš, čo ťa čaká na konci.

Vzrušujúcejší je už len sex s cudzím dievčaťom zo zoznamky alebo prostitútka, čo predstiera orgazmus.

Vraj nemáš rád, keď ti niekto dopredu povie, ako skončí film, na ktorý sa chystáš do kina.

Dívam sa na Nastenky, Snehulienky a na Popolušky. Na Janku, Maťku, Livku, na ktoré naši rodičia obdivne ukazovali a pritom nám hovorili – ako to, že má Janka, Maťka a Livka také pekné biele pančušky a ty vyzeráš ako prasa?

Keby som to vtedy bola vedela, vykričala by som im – lebo žijem život, ty fosília!

Žijem život v blate, v temperových farbách, namočená po krk v oleji, ktorým si mažem reťaze na bajku a na bubeníckej šlapke! Po krk namočená v mužskom svete!

A potom ma rozplače pohľad na starú pani, ktorá vťahuje dym zo svojej cigarety, až sa jej prepadnú líca, ale nič nevyfúkne von, rozcíti ma vietor, aj cikády, aj mesiac vykrojený z pieskových dún, všetko, čo len chceš. Vtedy mraštím tvár a tečú mi sople aj cez uši.

Neobetovala som totiž svoju jemnosť, keď som si brala všetko hrubé, čo mi môže priniesť osoh a urobiť mi radosť.

Nikdy nikoho nepretvárajte na svoj obraz. Ani ja nebudem. Keď ste dospelí a žijete relatívne usporiadaný život, je viac než pravdepodobné, že je to preto, že ste stratili zdravý rozum. Dobrovoľne ste ho vymenili za tú bezproblémovosť, ktorou sa opantávate pri večernom čumení na jeden z tých debilných seriálov. Každý večer sa poďakujem pánbožkovi za to, že nemáme doma telku. A nakoniec ho poprosím, aby som bola zajtra menšia moralizátorka, ako dnes.

Ak ťa chce niekto ponížiť, potrebuje na to tvoj súhlas. Ten citát mi poslal Marek a je to najpravdivejší zo všetkých citátov, aké sa ku mne za posledné mesiace dostali.

Ak ťa chce niekto ponížiť, potrebuje na to najskôr tvoj súhlas.

Androgýn bola podľa starovekej mytológie bytosť obrovskej sily, spájajúca muža a ženu. Búrila sa proti bohom, a tak ju Zeus za trest preťal mečom na dve časti – ženu a muža. Odvtedy sa potrebujeme navzájom, hľadáme svoju chýbajúcu časť, podľa Junga si zvedomujeme svojho Anima a svoju Animu, smerujeme k úplnosti.

Tak hľadaj tú polovicu. A nespoj s ňou len svoje telo, ale hlavne dušu.

A ozaj, ešte jedna vec.

Minule som sa ocitla na unisex záchodoch a viete čo? Bolo mi to jedno.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s