Mäsiarstvo uja Karola

Chcela som byť vegetariánkou, ale potom som prešla okolo mäsiarstva pána Karola na Duláku. Letela som z práce na mojom novom červenom bicykli a počúvala ako šuštia stromy a ako si ten zvuk strapatá pani na balkóne starého baraku sype miesto cukru do kávy.

Zastavila ma vôňa mäsiarstva, na akú si pamätám z detstva. Je trochu zvláštne, že ten pach nemá takmer nič spoločné s mäsom. No dobre, cítiť tam trochu údeniny, ale základom tejto zvláštnej vône je biele pečivo, kvapalina, ktorá sa nalieva do chladiacich boxov, trochu krvi a vlašský šalát. Takto vonia detstvo, aspoň to moje. Rozpomenula som sa na Fruko a tresku s rožkami. Nie že by boli veci kedysi lepšie ako dnes – iba som určité javy nevedela pomenovať. Dnes, naopak, už nedokážem určité veci vnímať. Teda, až do momentu, kým môj nos nezavetrí mäsiarstvo pána Karola na Duláku.

Uvažujem, čo je dobré na dospelosti. Viem zarobiť peniaze a za ne si kúpiť čo len chcem. Môžem mať všetky bicykle sveta, fialové, červené, metalízové i perleťové. S troma kolesami aj s plechovými zvončekmi veľkými ako UFO. Môžem si kúpiť všetky krabicové džúsy a pol kila tresky v majonéze a dvadsať rožkov a môžem to potom všetko sama zjesť.

Rovnako uvažujem, čo na dospelosti nie je dobré. Asi najskôr to, že priveľa premýšľam o tom, čo si chcem a môžem kúpiť a ako to všetko ovplyvní moju existenciu, ktorá je nakoniec i tak z veľkej časti len súčtom prianí a požiadaviek môjho okolia.

Uvažujem, čo je na dospelosti zaujímavé. Asi sloboda ísť kam sa mi zachce a myslieť si, čo chcem – a potom ešte zodpovednosť za emisie a za jedinú úlohu, ktorú som ako človek pri príchode na túto planétu dostala – neublížiť pri pohyboch svojho tela či duše sebe ani nikomu inému, kto sa mi prípadne zamotá do cesty.

Ujo Karol má záľubu v pračudesných výstavkách. Keď pôjdete okolo, všimnite si drevené prasa položené na rozprestrenej žltej papierovej vreckovke, z ktorej slnko každým dňom vyťahuje farbu, alebo konzervy lacnej fazule naukladané do pyramídy, alebo sa zastavte nad krabicou paradajkového džúsu pokrytou hrubou vrstvou prachu, ktorá sa trochu rozpačito snaží zakryť celé to nekonečné vzduchoprázdno siahajúce od skla výkladu až po prvý pult s klobásami.

Ujo Karol namaľoval rukou na kus plátna vetu Hydinu si pýtajte pri mäsovom pulte a zavesil ju nad šunky a slaninu. Čochvíľa bude zatvárať.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s