Urobiť dojem bolo preňho dôležitejšie, než jesť, piť, súložiť, navštíviť cez víkend mamu, masturbovať.
Urobiť dojem bola jediná možnosť, ako sa oslobodiť od vlastných pochybností o sebe, od pocitu nehodnosti, márnosti, nudy a nezmyslu.
Urobiť dojem bolo jednoduchšie, než čokoľvek na svete. Stačilo koncentrovať prúd svojej energie do nebytia sebou. Zabuchnúť dvere pred pravdivosťou a autentickosťou. Byť v neustálom kŕči a strachu. Hrať divadlo.
Dnes ho začal skutočne celý svet zbožňovať. Stalo sa tak v momente, kedy odstrihol oceľové laná pútajúce ho s jeho nemožnosťou, nudnosťou, nezaujímavosťou a lajbavosťou.
Tie som však na ňom celom milovala hádam zo všetkého najviac.
