Zo všetkého najviac sa bál dňa, kedy už nebude vládať nič nové vymyslieť. Bude ako suchá púšť alebo ako prázdny bazén, bude sa potulovať svetom zbytočnejší než odpad, priesvitný, malý a úbohý.
Potreboval nejaký stimul, nový podnet, inšpiráciu. Alebo naopak? Kdesi počul, že vnútorná vyrovnanosť vraždí všetok tvorivý potenciál. Musel sa zbaviť pohodlia, matérie, dostatku. Potom to dozaista príde a on sa bude cítiť živý ako predtým.
Skúšal týždňovú hladovku a neskôr začal žiť v biede. Prerušil väzby s ľuďmi. Stal sa z neho zanedbaný čudák, obsmŕdajúci na periférií mesta.
Napísal pár krásnych kníh – najmä návody na to, ako zbohatnúť.
