Trpezlivosť

Nádych, výdych.

Život nie je to, čo chceme, ale to, čo máme.

Autobus, čo mešká celú večnosť, chlap, čo odpíše o tridsať hodín neskôr, než by som si priala, pomalý čašník v čajovni, ktorý pohŕda rýchlosvetom a keď sa ho opýtam, či na mňa náhodou nezabudol, zastaví sa a prefacká ma prísnym pohľadom.

Nie, nezabudol.

Zato ja som zabudla.

Na nádych a výdych.

Na to, že viem narátať do desať a že to nikdy nerobím.

Všetko príde, aj choroby a smrť, aj najväčšie smútky, aj životná láska.

Aj keby trvala len dvanásť minút a potom sa navždy ponorila do ničoty.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s