Raketa

Staviam si raketu. Z kartónových krabíc, obalov od vajíčok a z počmáraných papierov. O pol hodinu na nej odletím do exosféry, pozrieť sa z hora na ľudstvo, na uhlíkové stopy, na čiary po lietadlách. Na totalitné režimy, na hladné deti, na politických fanatikov a tiež na to, ako sa niekoľko krát do týždňa s Janou hádame o vlasoch vo výlevke.

Štartujem a tlak mi deformuje tvár. Líca sa mi rolujú až k ušiam, vidno mi celé ďasná i nosnú chrupavku. Keby to niekto odfotil a zavesil na facebook, dostala by som kopu lajkov. Po pár hodinách som tam. Odstavím to na mieste s dobrým výhľadom na Mesiac. Som tam sama, ale nie o moc viac ako na Zemi.

Keď mi počas rozjímania zaklope na rameno neidentifikovateľný tvor podobajúci sa mačkám bez srsti, takmer omdliem. Netrvá však dlho a zvykneme si na seba.

O chvíľu už pijeme kávu z hviezdneho prachu a jeme koláčiky z kameňov. Na počudovanie sú veľmi jemné. Má pri sebe prístroj, ktorý prekladá jeho myšlienky do mojej reči. Pýta sa ma, či by som chcela žiť o galaxiu ďalej, vraj im tam chýbajú ľudia. Zamestnal by ma na miestnej čerpacej stanici, kde by som predávala bagety. Je to lákavá ponuka, ale stratila by som všetky benefity obyvateľa planéty Zem. Už by som sa nemohla priživovať na utrpení iných, dokonca by som nemohla pracovať v korporácií a svojou existenciou zaťažovať už beztak zúboženú faunu a flóru. Nemala by som už viac príležitosť prizerať sa na to, ako nevládzu stromy vykvitať, ako schnú jazerá a ako sa idú zvieratá i ľudia zblázniť zo všetkých tých neprimeraných teplotných výkyvov.

Musím si to ešte premyslieť.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s