Modré

Večer voňal ako hašlerky. Tmavomodré nebo prikrylo spiace stromy. Vkradla som sa komusi do snov, hop, to omylom, ospravedlním sa a rýchlo zdúchnem preč.

Keď si líham do postele, mám pocit, ako keby sa mi občas tiež ktosi vkrádal do snov.

Slušne ho poprosím, aby vypadol.

Čím viac však nalieham, tým viac nalieha i on.

Nechce sa mu. Fajn. Tak sa tu teda popozeraj.

Tmavomodré všetko, samota, anízové mentolky, vietor, zalepené nebo, Nórske fjordy, lúky a pastviny. Oheň a hlavne nekonečné more.

Keby som ťa tu chcela, zavolám si ťa.

Mala by si už konečne začať chcieť.

Tieto večné konflikty.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s