Správy

Stále dookola klikám na to tlačidlo. Aktualizujem stránku. Vždy ma striasa, keď si uvedomím, že sa nič nemení. Pohyb v sebe nosí nádej na zmenu. Že nič nezostane naveky v jednej podobe ma napĺňa pocitom voľnosti a odovzdanosti.

Čakám na nové správy. Tlačím na to ako decko, čo chce dať vôľou do pohybu elektrický stožiar pod domom. Z toľkého tlaku mi z očných jamôk lezú von oči. Niekto by si pomyslel, že mám čosi so štítnou žľazou. A možno že aj mám. Keby som mala, aspoň by to bola dobrá výhovorka. Na tie moje excesy. Na ten emocionálny príliv.

Keby si mi napísal, stiahol by mi žalúdok povraz s ostňami. Ale potom by som sa potešila. Mala by som pocit, že sa ideme rozprávať. A že virtuálna pôda je neutrálna a zásaditá. Že dokážeme našimi kontrolovanými slovami a starostlivo vybranými súvetiami ovplyvniť toho druhého k lepšiemu. Ovplyvniť samých seba k lepšiemu.

Ale život, to nie je donekonečna prepisovať jeden skurvený koncept. Vyberať slová, presúvať čiarky a premýšľať nad tým, ako čo najjednoznačnejšie sformulovať ten chaos, čo sa vo mne deje. Je to niečo ako klamstvo. Usporiadať všetky tie myšlienky na jednu kôpku a zavesiť ti ich na ramená. Nedá sa to, aj keď by sme veľmi chceli. Život, to je všetko to, čomu sa tak namáhavo bránime.

Hystéria a chaos. Neorganizované mysle, čo sa predbiehajú ako splašené kone. Strety záujmov, počas ktorých by som ti najradšej vytrhala vlasy. Tvoje otrasné detinské chovanie, ktoré ma dráždi práve preto, že som niekde hlboko vo vnútri presne taká istá, ako ty.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s