Neha

Keď mi vlasy smrdia od cigariet, je to v niečom veľmi podobné, akoby som bola naveky uviaznutá v kaviarni. Ešte stále sa neviem rozhodnúť, či je to príjemné alebo strašné. Slečna za barom si poťahuje z elektronickej cigarety, mračí sa do ulice a ja myslím na svoju cestu. Stále mám pocit, akoby som na niečo zabudla. Vytváram si zoznamy, aby sa mi lepšie orientovalo. Premýšľam o nariekaní, o tom, že je to tá najotrasnejšia vec v celom šírom vesmíre. Na čosi také by si povedala – zavesiť za gule do prievanu! Aj keď si sama veľa nariekala. Ale teraz si už múdra.

Možno by som mohla napísať pár riadkov o chlapcoch, čo sedia pri stole predomnou, hrajú karty, pijú kolu a fajčia analógové cigy, hrajú sa na vojnu – z času načas jeden z nich tresne karty o stôl a skríkne – VOJNA! A potom sa začnú všetci smiať. Pritom ak by skutočne začala vojna, nestihli by sme sa ani rozplakať, a už by sme boli všetci prach alebo tekutina alebo želé alebo večný dážď.

A tak sme sa dostali od cestovania až ku kartám a od nich až k vojne – pretože presne tak funguje svet a vlastne celý život ako taký. Vyskúšajte si to s troma celkom náhodnými slovami. Pomaranč – staroba – neha.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s