Chcela by som to zjednodušiť, pretože to komplikujem. Dizajn blogu, ktorý sa buď hrá na to, že je múdrejší, alebo na to, že je hlúpejší, než v skutočnosti je. Tiež svoje myšlienky, myšlienky o bezpodmienečnej láske. Chcela by som sa jej naučiť práve tam, kde sa učia všetky dôležité veci. Pri Dunaji, s Ahoy café… Continue reading Jednoducho
Valentín + Inzulín
Jemné prázdno, ktoré zaplnili moje kolegyne oblečením, ktoré už nechcú, no mne urobilo obrovskú radosť. Spomienka na hračkárstvo na Krížnej, v ktorom mi mama kúpila plyšového hada - škrtiča. Staša, ktorá mi poslala článok, v ktorom sa písalo, že štatisticky je najviac vrahov narodených v máji. Peter, ktorý si vrazil vidličku do čela, vraj omylom,… Continue reading Valentín + Inzulín
Posledný deň v roku
Po ťažkom dni sa zvaliť na dvere požičaného bytu, objať ho, vdýchnuť ho, pohladiť ho očami. Ako dlho som ťa hľadala, zadávala dátum svojho narodenia do súradníc navigácií v naivnej viere, že sa zjavíš ako stigma, koľké roky som ťa kreslila po zdrapoch papiera, skladala o tebe básne - o tebe, miesto, v ktorom je… Continue reading Posledný deň v roku
Hitler, punčáky a kolotoče
Každý ho v sebe má. Svojho vlastného vnútorného Hitlera (ale pokojne aj Stalina alebo Kim Čong-Una, závisí len a iba od osobnej ľubovôle). Premietame ho na druhých, pretože tam vonku sa s ním bojuje ľahšie. Ja som sa toho svojho už neraz pokúšala ukecať na punčáky a kolotoče, ale výsledok bol vždy rovnaký. Malý Adolf… Continue reading Hitler, punčáky a kolotoče
Free jazz + heavymetal
V byte samé otcove gitary, mamina bipolárka a umelé kožušiny rozhádzané na zemi. V hlave rokenrol a v ušiach znelka Rádia Rock FM. Šíri sa z nekonečne drahej veže v obývačke a hovorí nám, kedy je čas jesť. Ozýva sa to vo všetkých troch ako spomienka na niečo trápne. Nevieme to vytesniť. Chceme to prežiť… Continue reading Free jazz + heavymetal
Večná Sláva
Slnko svieti unavene a ja mu nemôžem nič vyčítať, pretože tiež spím - ešte k tomu počas chôdze a s otvorenými očami. To je august. Tupé uhly svetla odkrajujú z posledných teplých dní ako z maslového koláča a mne sa nedá nemať existenciálnu úzkosť. August! Vykríknem sama sebe do pľúc. Ono sa to nezdá, ale… Continue reading Večná Sláva
Najlepšia kamoška
Keď som bezradná, pokúšam sa o návrat do detstva. Nie len preto, že deti toho vedia oveľa viac, než dospelí, ale najmä preto, že to vedia celou svojou podstatou, nie iba hlavami. Deti vedia byť síce svine najsvinskejšie, ale stále majú prístup k niečomu, o čom sa dospelým môže akurát tak snívať. Deti väčšinou tušia,… Continue reading Najlepšia kamoška
Vrieskareň
Vrieskareň do každého mesta! Čo do mesta – do každej mestskej časti! Alebo nie, ešte lepšie, mám to! Vrieskareň na každú ulicu! Nie, nie… Najlepšie to bude takto: vrieskareň do každej práce, vrieskareň do každej rodiny, vrieskareň do každej obývačky! Vidím to takto. Nejako sme sa precivilizovali. Dokonca dobrovoľne. Navliekli sme sa do pekných kockovaných… Continue reading Vrieskareň
Výlet do centra mesta
Robím kotrmelce vzduchom na tom mojom červenom torpéde. Hľadám cyklochodníky, zrážam chodcov, hádžem sa pod autá a potom sa rozpačito usmievam. Dýcham smog a serie ma to. Aj toto teplo. Keď to napíšem Janovi, chlácholí ma dátami zo stredoveku. Vraj to vygúglil. Nič také strašné sa nedeje. No mne sa aj tak snívajú sny, že… Continue reading Výlet do centra mesta
Pravá bohemisféra
Som smutnejšia než júnové Brno v sobotu o štvrtej poobede. A naozaj by som chcela napísať, že som ľahká, nežná, pokojná a pražská ako jar. Ale jar už neexistuje. Možno zčasti aj preto, že Andrej Babiš zúbožil svojimi debilnými nápadmi s repkou všetku českú pôdu. Že zahubil včely, morálku, poslednú nádej na dobré meno Slovákov… Continue reading Pravá bohemisféra
Karolinisko 